Hľadaný výraz musí mať viac ako 2 znaky.
Mnohí naši zákazníci si často kladú otázku, či je investícia do robotiky ekonomicky výhodná a aká je návratnosť investície do robotického pracoviska. Či sa im to jednoducho oplatí.
Preto sme vytvorili zjednodušený výpočet na preukázanie ziskovosti a návratnosti investícií do robotickej výroby. Je jasné, že na takýto problém neexistuje univerzálny výpočet, a to z toho dôvodu, že každá výroba je iná a má svoje špecifiká. V niektorých výrobách napríklad nie je možné zvýšiť počet pracovných zmien, v niektorých výrobách nemôžeme počítať s tým, že robot bude vykonávať ďalšie činnosti (umývanie, sušenie, značenie, kontrola atď.). Napriek tomu sme vytvorili zjednodušený matematický model, ktorý dokáže vypočítať návratnosť investície do robotizovaného pracoviska.
Pri vytváraní analýzy návratnosti investícií do robotickej pracovnej stanice (z automatizácie výroby) sme zohľadnili tieto faktory:
- Zvýšenie efektívnosti výroby ( dané porovnaním neproduktívnych časov operátora a robota ).
- Zníženie počtu pracovníkov pre robotickú výrobu ( 1 operátor môže obsluhovať viac robotických pracovísk súčasne ).
- Nutnosť zamestnať (zaškoliť) pracovníka na odbornú prácu s robotizáciou a započítať časť jeho pracovného úväzku do mesačnej prevádzky robotizácie.
- Pripočítanie mesačných nákladov na prevádzku a servis robotizácie.
- Vzhľadom na vyššiu efektívnosť výroby je možné využiť "ušetrenú" kapacitu pracoviska na ďalšiu prácu ( resp. možnosť pokračovať v existujúcej výrobe ). Pre tento prípad je potrebné určiť požadovanú výrobnú dávku, aj keď výroba môže následne pokračovať.
- Možnosť zvýšiť počet pracovných zmien. To je paradoxne spojené s nižšou efektívnosťou pracoviska. Je to spôsobené tým, že počas nočnej zmeny operátor často neobsluhuje toľko pracovísk ako počas dňa, pretože nie všetky pracoviská môžu ísť do viaczmennej prevádzky.
Modelový príklad analýzy návratnosti investícií do robotickej pracovnej stanice.
Poznámka: Ako bolo uvedené v úvode, nie je možné zohľadniť všetky faktory ovplyvňujúce účinnosť. Preto nie je možné do účinnosti zahrnúť skutočnosť, že robot môže počas výroby obsluhovať iné periférne zariadenia. Hoci ide o dôležitý parameter výroby, museli sme ho zanedbať. V tomto prípade je teda účinnosť určená skôr neproduktívnymi časmi operátora.
Pri výpočte sa tiež nemohla zohľadniť chybovosť operátora. Napríklad nastavenie obrobku opačne alebo opakovane (nastavenie hotového obrobku), čo môže viesť k poškodeniu drahého nástroja a následnému výpadku výroby. Môže ísť o bežný jav, ktorý sa v modelovom príklade opäť nedá zohľadniť, hoci ide o veľké zvýšenie efektívnosti robota.
Napriek tomu je dôležité poznamenať, že robot, ktorý dokáže napríklad umývať, sušiť, kontrolovať, upravovať korekcie, merať, konzervovať alebo registrovať kusy, výrazne zvyšuje efektivitu samotnej výroby.
V záujme zvýšenia efektívnosti výroby je zrejmé, že sa skráti čas výroby na jeden kus napriek tomu, že sa očakáva predĺženie času manipulácie (času nastavovania), pretože robot dokáže nastavovať polotovar pomalšie ako skúsený operátor. Je to spôsobené najmä tým, že robot musí mať určité časové filtre na získanie údajov zo snímačov (upínanie polotovarov, upínanie skľučovadiel atď.). Táto časová "strata" je však dostatočne kompenzovaná celkovou vyššou účinnosťou nakladania robota, ako aj jeho stabilitou výroby.
Vďaka rýchlejšiemu dokončeniu požadovanej výrobnej dávky vzniká pomerne veľká časová úspora. Za tento čas môže robotické pracovisko vyrobiť (a reálne aj vyrába, keďže výroba pokračuje alebo je nahradená ďalším projektom) viac dielov a zvýšiť zisk (urýchliť návratnosť investície). Z tohto dôvodu je súčasťou vstupných údajov aj zisk z dodatočnej výroby, t. j. výroby prebiehajúcej v čase ušetrenom efektívnejšou výrobou.
Keďže robotické pracovisko nepotrebuje prítomnosť operátora počas celého výrobného času, ale "len" na zabezpečenie toku materiálu (nové polotovary, odoberanie hotových obrobkov), je preto možné, aby 1 operátor obsluhoval viacero pracovísk. Takto sa jeho čas rozdelí medzi viacero pracovísk. Na druhej strane je potrebné počítať aj so zamestnaním (zaškolením) odborného pracovníka, ktorý bude ovládať robotické pracoviská a riešiť ich programovanie, zložitejšiu obsluhu atď. Takýto pracovník bude mať určite vyššie mzdové požiadavky, čo sa predpokladá vo vstupných údajoch modelového výpočtu.
Možnosť zvýšenia počtu pracovných zmien, čo je paradoxne spojené s nižšou efektivitou pracoviska. Tá je spôsobená tým, že počas nočnej zmeny obsluha často neobsluhuje toľko pracovísk ako počas dňa, pretože nie všetky pracoviská môžu prejsť na viaczmennú prevádzku. Tento parameter bol tiež zohľadnený vo výpočte v podobe vyšších mzdových nákladov na výrobu, pretože mzda operátora sa môže rozdeliť len na pracoviská, ktoré sú v prevádzke.
Výsledky výpočtu výnosu na modelovom príklade
V nižšie uvedených tabuľkách sú uvedené výnosy. Môžete si ich vždy pozrieť na porovnanie:
- Návratnosť samotného stroja.
- Návratnosť na stroji s robotizáciou.
- Návratnosť stroja s robotizáciou, kde sa vo výrobe pokračovalo po dokončení požadovanej dávky (dodatočné zvýšenie zisku v čase, keď by samotný stroj ešte vyrábal pôvodné požadované množstvo výrobkov).
- Návratnosť stroja s robotizáciou, kde sa vo výrobe pokračovalo po dokončení požadovanej dávky a došlo k dodatočnému zvýšeniu počtu pracovných zmien (všetko podľa vstupných parametrov).
Z výsledkov modelovej analýzy je zrejmé, že nákup stroja s robotizáciou takmer nezvyšuje (v modelovej analýze +6,7 %) návratnosť počiatočnej investície. Naopak, keď výroba pokračuje po dosiahnutí požadovanej dávky, dochádza k opačnému javu, t. j. návratnosť stroja s robotizáciou je rýchlejšia (v modelovej analýze o 16,8 %) ako pri kúpe samotného stroja.
K naprostému zrychlení návratnosti dochází při nasazení robotizace a zároveň navýšení počtu směn (i když zpravidla dochází k navýšení počtu směn až po nějaké "záběhové" době). V modelové analýze došlo ke zrychlení návratnosti o 48,6%, tedy o skoro polovinu rychleji než při nákupu samotného stroje.
Na záver treba ešte spomenúť, že nasadenie robotiky do výroby je nielen efektívnejšie a výhodnejšie z hľadiska návratnosti investície, ale aj pre lepší imidž a postavenie podniku na trhu. V súčasnosti sa stáva, že spoločnosť, ktorá nemá robotizovanú výrobu, nemusí byť automaticky vybraná pre nové projekty. Klasickým príkladom je automobilová výroba, kde vám môžu odmietnuť projekt, pretože vedia, že klasický operátor na stojane môže do výroby vniesť tzv. náhodné chyby. Takéto chyby na výrobkoch potom generujú reklamácie celých výrobných dávok, pretriedenie a ďalšie nemalé náklady.
JK 09/2021